Liberalizácia železničného trhu v zmysle oddeľovania železničných operátorov od správcov infraštruktúry so sebou prináša mnoho pozitívnych ale i negatívnych efektov. Jedným z najvážnejších negatívnych aspektov je strata „spojenia“ medzi vozidlom a traťou. Kým cieľom operátora je minimalizovať náklady na nákup a údržbu vozidiel, správca infraštruktúry nemá žiadny priamy dosah na vozidlá, ktoré po nej premávajú. Využitie moderných technológií a progresívnych riešení je pre správcov železničnej infraštruktúry jediným spôsobom, ako sa rýchlo a efektívne zbaviť negatívnych dopadov liberalizácie a spravodlivo zvýšiť príjmy za využívanie železničných tratí v závislosti od jasne definovaných a merateľných kritérií.